Obec Nižná Rybnica – Oficiálna web stránka obce

Dnes je : 28. novembra 2020 2:38

Z histórie obce

Obec je doložená z roku 1333 ako Rebnechte, neskôr ako Ribnyche /1358/, Naghrebnycze /1449/, Ribnike/1481/, Nowé Rybnice /1808/, Nižná Rybnica /1920/, po maďarsky Alsóribnyice, Alsóhlas. Patrila postupne šľachticom z Michaloviec a z Čičaroviec. Kaštieľ s hospodárskymi budovami postavili začiatkom 19. stor., kostol začiatkom 20. stor.

Súčasná kronika obce sa začala písať 24.2.1958 a poskytuje nenahraditeľný prameň informácií o živote a fungovaní obce v minulosti. Podľa slov vtedajšieho kronikára Jána Knapa bola pôvodná staršia kronika počas II. sv. vojny „zašantročená a zničená”. Súčasná kronika obsahuje záznamy a poznámky zaoberajúce sa vznikom a vývojom obce do roku 1958 na základe spomienok občanov. V úvode kroniky sú zachytené udalosti, ktoré sa udiali pred rokom 1958. Preto sa môžeme popýšiť tým, že kronika zachytáva vývoj obce od prvopočiatkov až po dnešné časy, nevynímajúc obdobie 2.svetovej vojny a revolučného prevratu v roku 1948.

Podľa záznamov kronikára bola obec už minulosti rozdelená na južnú časť, tzv. „Nižný konec”, kde bolo prvé sídlisko obce a severnú časť, t.j., „Horná konec”, ľudovo nazývaný aj „Hradská”, ktorá bola vystavaná v dobe feudálneho panovania za „austrouhorskej monarchie” a rozšírená v povojnovom období. V obci sa doposiaľ nenašli žiadne archeologické nálezy, a to aj preto, že územie obce bolo v minulosti pravidelne zaplavované. Z pohľadu histórie však nie je dôležité, aby sme poznali presný rok založenia usadlosti obce. Podľa Vlastivedného slovníka obcí Slovenska, prvá zmienka o obci pochádza z roku 1933 pod názvom „Rebneche”. Profesor F. Uličný v rámci multidisciplinárneho výskumu zosumarizoval množstvo poznatkov o osídlení nášho okolia.

Obec Nižná Rybnica podľa týchto poznatkov patrila k najstarším sídelným komunitám medzi potokmi Myslina /dnes Čierna voda/ a Rybnicou /dnes Okna/. Názov Nižná Rybnica sa používa od roku 1920. História obce sa od začiatku feudalizmu odvíjala od postavenia feudálneho majiteľa obce. Významný slovenský vedec, autor diela Notitia Hungarial noval okolo roku 1730 spracoval údaje o Užskej župe. V rukopise spracovanom v roku 1732 uvádza, že Blatnú Polianku, Bunkovce a Nižnú Rybnicu vlastnila rodina Draveckých, ktorá svoje meno odvodzovala od dediny Dravce na Ukrajine. Mimo toho vlastnila ešte aj ďalšie majetky na Zemplíne. Obec Nižná Rybnica ležala pri kráľovskej hradskej /dnešnej štátnej ceste/. Zaujímavý údaj o obci nájdeme z roku 1771. Vtedajší vlastník obce Gašpar Dravecký vlastnil v obci desať sedliakov a päť želiarov.

Každá vojna je príznačná svojou krutosťou pre nevinných ľudí. Počas 2. svetovej vojny bolo v obci Nižná Rybnica zničených 6 domov a 34 bolo poškodených, boli zničené stodoly, a skonfiškované prakticky všetky hospodárske zvieratá, obilie a zemiaky. Škody na majetku boli vtedy vyčíslené na 2.5896.000,- korún. Po skončení vojny došlo k rozdeľovaniu skonfiškovanej pôdy barónky Tormovej. Pôda bola pridelená 131 občanom na základe prídelových listov a vzniklo 80 stavebných parciel, ktoré tvoria prakticky základ dnešnej obce. História zaznamenáva aj mnohé nevyčísliteľné škody z tohto obdobia – boli zničené veci, ktoré mali nielen vysokú materiálnu hodnotu, ale aj historickú a kultúrnu hodnotu. Bol rozobratý kaštieľ, ktorý sa tu nachádzal, hospodárske budovy a liehovar. Po februárových udalostiach v roku 1948 došlo k združstevňovaniu. Vznikli dve poľnohospodárske družstvá, ktoré však boli včlenené do štátneho majetku. Kultúra obce sa sústreďovala v miestnej ľudovej škole, kde vtedajší učitelia nacvičovali divadlá a mládežnícke estrády. Učiteľ Viktor Forint bol hlavným iniciátorom založenia futbalového klubu, ktorý pracuje s prestávkami doteraz. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia bola vybudovaná v rámci „AKCIE Z” svojpomocne budova obecného úradu a kultúrneho domu.